Sľub som dodržal a rozhodol som konečne prekročiť Gibraltar a prvýkrát v živote tak vkročiť na africký kontinent. Maroko som si vybral z viacerých dôvodov. Jednak tam bol môj kamarát pred pár mesiacmi a dal mi odporúčanie a jednak som zistil, že oveľa zaujímavejšie cestovanie je tam, kde ešte neprúdia autobusové davy Číňanov (miesta, kde má človek viac ako pol m2 priestoru).
Hneď v úvode napíšem, že toto rozhodnutie bolo super a Maroko pre mňa bolo jednou z úplne najlepších krajín, ktoré som doteraz navštívil. Tieto riadky píšem ešte v lietadle z Fezu do Paríža, takže keď to Ryanair nejako nepokazí a dedko z Maroka, ktorý sedí vedľa mňa a silne kašle, ma nenakazí nejakou tuberou, tak dám 9.9 bodov z 10. Ináč, ten dedko si chcel zatiahnuť okenicu na okne a začal ťahať kľuku na emergency otváranie dverí (nie je pull ako pull). Takže je šanca, že tento článok nikdy neuzrie svetlo sveta. Ako sa na správny článok patrí, nechám čitateľa v napätí a jedným okom dám na dedka pozor.
Cestopis začína tak ako stále - poriadnou prípravou. Všetky zahraničné výlety vždy prechádzajú „ústavom hodnota za peniaze“. Takže pred výletom sme sa zamýšľali nad všetkými ekonomickými aspektami - kam letieť, na koľko prestupov, či si požičať auto, či si kúpiť fakultatívne výlety a podobne. Z týchto analýz nám vyšlo, že poletíme priamo z Frankfurtu do Marrákeša. Letenka stála asi 40 EUR plus cesta do Frankfurtu. S letenkou späť to bolo trošku horšie. Trošku dlhšie sme čakali na lepšie ceny a nakoniec sme sa dočkali letenky s dvomi prestupmi za približne 90 eur. Marrákeš – Fez – Paríž – Bratislava. Preto sme si opäť pripísali nejaké body v hre - spoznaj svetové letiská : )
Začíname.
Ako som už spomínal, do Marrákeša sme mali letieť z Frankfurtu s naším obľúbeným Ryanairom. Plán bol taký, že si do obedu pozrieme centrum Frankfurtu a potom pôjdeme na letisko. Lenže neskôr sme zistili, že letíme z letiska Frankfurt-Hahn Airport a nie z letiska Frankfurt Airport. Hahn je od Frankfurtu vzdialený asi hodinu a pol cesty autom. Takže sme si spravili neplánovaný fakultatívny výlet z jednej spolkovej republiky do druhej. Ešte pár kilometrov a dôjdeme rovno do Luxemburska. Bolo to trošku ďalej ako sme si mysleli, ale nevadí. Na začiatok to je asi všetko, možno dodám len to, že Frankfurt sa nám celkom páčil, a keďže sme naň nemali veľa času, plánujeme sa tam niekedy v budúcnosti ešte vrátiť.
Letisko v Hahn je celkom malé, a na naše počudovanie sa v lietadle do Maroka nachádzalo oveľa menej typických obyvateľov Maroka ako európsky vyzerajúcich ľudí. Do Maroka príde ročne okolo 10 miliónov turistov. Posledné roky to trošku stagnuje, lebo ľudia sa po skúsenostiach z posledných rokov trošku obávajú cestovať do krajín severnej Afriky. Len pre porovnanie, podľa štatistík dosiahlo Slovensko v roku 2016 približne 5 miliónov turistov. Čo nie je zle číslo v porovnaní s takmer 10 násobne väčšou krajinou ktorá ma hory, púšte, oceán a more. Hanbiť sa ale nemusí ani Maroko, ktoré bolo podľa wikipédie v roku 2015 najviac navštevovanou africkou krajinou – 10.2 miliónov zahraničných turistov, potom nasleduje Egypt s počtom 9.1 miliónov.
Do Marrákeša sme prileteli asi okolo siedmej hodiny večer. Približne hodinu sme stáli v rade na pasovej kontrole - teda asi o hodinu dlhšie ako kontrolujú Maročana, ktorý príde do Európy : ) Letisko majú v Marrákeši celkom pekné – ešte som asi nevidel krajšie. Majú tam slušné bezpečnostné opatrenia a skontrolujú vám batožinu ešte aj pri odchode z letiska. Následne nasledovalo zjednávanie ceny s taxikárom, po ktorom sme chceli aby nás odviezol do nášho ubytovania. Začali sme pri 25 € a skončili sme na 18 €. Je to dosť vysoká suma - ale keďže tam bolo v tom čase veľa turistov, taxikári boli na koni. Do budúcna odporúčam prejsť 100 metrov a hľadať taxík ďalej od letiska a za 10 € sa do centra dostanete (tak ako my na ceste späť).
Ubytovanie sme si našli cez booking asi kilometer aj niečo od centra mesta. Bývali sme v riade. Riad je typický marocký dom, v ktorom sa nachádza fontánka alebo záhrada a bývanie v takomto riade je naozaj super. Je to cenovo o niečo drahšie v porovnaní s normálnym hotelom či hostelom, ale už vôbec bývanie v peknom riade je zážitok – pekná architektúra, nábytok, fontánka, na streche Berberský stan, aladínové lampy a podobne – vyzerá to ako z orientálnej rozprávky.
V tento prvý deň sme ešte stihli výjazd do ulíc. Bolo približne 9 hodín večer a vonku síce bola tma, ale žilo to tam ako na poludnie. Všade boli malé deti ktoré sa hrali bubnovaním na nejaké malé bubny, ľudia tam ešte vo veľkom predávali a kupovali rôzne veci. Všade boli motorky a autá a vo všeobecnosti veľký ruch. Vyzeralo to tam ako keby sa človek presunul asi sto rokov dozadu. Ľudia sa tam vozili na somároch, kričali na seba cez ulice, hrali karty v kaviarňach a podobne. Takto sme postupne došli až na najznámejšie námestie v Marrákeši - Jemaa el-Fnaa. Toto námestie je plné ľudí a nachádza sa na zozname nemateriálneho dedičstva UNESCO. My sme tam videli ľudí s hadmi, rozprávačov rozprávok, brušné tanečnice, ženy ktoré vám namaľovali hennu na ruky, veľa predavačov čohokoľvek a podobne. V podstate na tomto námestí na Vás číha asi ta najväčšia nástraha, s ktorou sa v Maroku stretnete. Všetci sa Vám budu prihovárať a budú Vám chcieť niečo predať. Majú na to rôzne finty, rôznych kumpánov a také stratégie, ktoré človek dopredu nevie odhadnúť. Tu by som teda len zdôraznil, že pokiaľ je človek málo astertivný, príde o peniaze. Stačí si niekoho fotiť a hneď máte na krku ľudí, ktorí od Vás chcú peniaze. Odomňa dokonca jeden chcel peniaze za to, že som vyhodil do odpadkového koša nejaký odpad : ) Keď si ale turista uvedomí túto skutočnosť, zažije na tomto námestí neopakovateľný a naozaj originálny zážitok plný orientálnych aktivít. My sme tu nezažili nič negatívne. Ale každopádne sme s touto skutočnosťou počítali. Najlepšie je povedať „maybe later“, čo na nich na počudovanie aj celkom platilo.
Pokračujeme
Náš plán bol taký, že prvé dva dni strávime v Marrákeši (ináč, dodnes som si myslel, že sa to po slovensky píše Marakeš), a potom pôjdeme na tri výlety na rôzne miesta. Posledný deň sme si vyhradili opäť na Marrákeš, ale už len z pohľadu relaxovania, napríklad v orientálnych kúpeľoch. Dva dni na Marrákeš nám celkom stačili. Pozreli sme si tie najzaujímavejšie miesta – záhrady Menara z 12. Storočia, školu Ben Youssef Madrasa, hrobky Saadian Tombs, jednu z 19 brán starého mesta z 12. storočia Bab Agnaou, dominantu mesta mešitu Koutoubia Mosque, záhrady Majorelle Gardens, trhovisko, ktoré v tejto časti sveta nazývajú Souk, palác El Badi, mešitu El yazid Mosque a veľa veľa ďalšieho. To ďalšie bolo taktiež veľmi zaujímavé – atmosféra, ľudia, zvuk ulice, mentalita a orientálne vône. Z pohľadu mentality mesta som ešte nikdy nezažil to, čo v Marrákeši. Je to tam naozaj jedinečné. Čo sa týka vstupného, tak okrem záhrady Majorelle kde bolo vstupné asi 7 €, všade inde bolo vstupné zanedbateľné a teda 1-2 €. Skoro všade bolo možné dostať sa peši, ale komu by sa nechcelo chodiť, taxíkom sme sa dostali takmer všade za 5 €. Keďže sme boli 4 tak to bolo úplne v pohode. Všetky ceny, okrem supermarketov a vstupného, sme si tu museli zjednávať. Takže je možné, že niekto tu cestuje taxíkom aj za tretinovú cenu. Dopravná situácia v Marrákeši je strašidelná. Takže pre slabšie povahy – ako som napríklad ja – tu auto osobne neodporúčam. Všade sa tam pretekajú Dácie (btw v Maroku ich vyrábajú), ktoré jazdia v 4 pruhoch na dvojprúdovej ceste. Motorkárov tam je tiež naozaj veľa a sú všade. Na chodníkoch, na cestách, hocikedy ignorujú semafor a podobne.
Výlety
Výlety sme si nakoniec objednali až na mieste. Bola síce možnosť si to kúpiť dopredu cez internet, no my sme sa rozhodli pre kúpu na mieste, s možnosťou zjednania ceny. Aj sa nám to podarilo. Výsledná cena bola asi o 30 % nižšia ako na internete. Jazda na ťavách do palmérie v blízkosti Marrákeša, výlet k vodopádom Ouzoud Falls, výlet do oázy Aït Benhaddou a do filmových štúdií Atlas Corporation Studio a na záver výlet do údolia Ourika - Ourika Valley. Všetky tieto výlety nás dokopy vyšli 100 € na osobu. Mali sme vlastného šoféra s pohodlným novým autom. Všetky tieto výlety boli naozaj super. Najprv som sa bál, aby to nebol len akože výlet – typu návšteva výroby ikon v Grécku – tu je ikona, tu rám, tu chemopren a ikona je hotová – prejdime pomaly do obchodu. Tieto výlety boli naozaj celodenné a plnohodnotné. Jazda na ťavách bola naozaj sranda a sú z toho super fotky. Ale aj tie vodopády, aj údolie Ourika a aj berberská osada v Ait Benhaddou bola super. V údoli Ourika sme boli v nedeľu, kedy majú aj moslimovia voľno. Bolo to vidno aj na cestovnom ruchu. Po iné dni na iných miestach bolo relatívne veľa priestoru, ale v nedeľu bolo naozaj plno. Davy Maročanov šli v šľapkách hore skalami, hore potokom, deti mali na rukách, hlavách a neviem kde ešte. Bolo to celkom vtipné. Nevychutnali sme si len samotné miesta, ale aj cestu k nim. Najmä cesta cez Atlas –práve smerom k spomínanej oáze a Atlas Corporation Studios bola možno ešte lepšia ako samotné miesta na záver. Ináč v tých štúdiách sú stále postavené kulisy z filmov ako Gladiátor, Asterix a Obelix, Kráľovstvo nebeské a mnoho mnoho ďalších. Podľa rozlohy je to najväčšie filmové štúdio na svete. Vstupné do jedného štúdia je asi 4 €. Sú tam spolu 3 štúdia, takže sa dopredu spýtajte, aké filmy sa tam točili, aby ste si našli to svoje. Ináč naozaj všetko stálo za to – ani jeden výlet neľutujeme.
Čo ma zaujalo
Teraz by som trošku odbehol od turizmu, a napíšem, čo ma zaujalo. Maroko ma veľmi prekvapilo ľuďmi. Ľudia sa k nám správali naozaj veľmi slušne. Naša pani domáca nám povedala, že ľudia v Maroku sú síce chudobní, ale šťastní. A tak aj vyzerali. Oveľa viac žili spolu, oveľa viac spolu rozprávali a pomáhali si. Na jednom mieste ma začal otravovať nejaký asi 10 ročný chlapec, a ľudia na ulici ho uzemnili. Keď nepočúval prvého, prišiel druhý, keď ani to naňho nefungovalo, tretí ho už upokojil a dal nám pokoj. Preto sme sa tam cítili naozaj bezpečne. Deti sa spolu na uliciach hrali do polnoci. No keď sme šli o 8 ráno po uliciach, všetci šli poslušne v jednoduchých bielych plášťoch do školy. Dokonca v kopoch Atlasu sme videli deti, ako idú kilometre z dediny do dediny v týchto plášťoch do školy. Od Maroka sa máme čo učiť – vyzerali pokorne a poslušne – v porovnaní s veľkou skupinou ľudí, ktorým sa u nás do školy veľmi nechce . . . Ďalšia pozitívna vec bola infraštruktúra. Človek by nerozumel, ale keby ste videli tie pekné cesty ktoré vedú cez Atlas, alebo pekne spravené chodníky vo vzdialených berberských dedinách, nechápali by ste, kde u nás na Slovensku tie peniaze idú, keď to napr u nás v Prešove vyzerá takto..či takto. A to máme skoro rovnaké HDP – lenže Maroko má omnoho väčšie územie ako my. A to aj keď si odmyslíme púšť.
Zhrnutie
Maroko bolo tou najkrajšou krajinou, ktorú som doteraz navštívil. Nemusíte sa tu obávať teroristov a ani ničoho. V čase keď sme boli tu, stal sa teroristický útok v USA, kde zomrelo 59 ľudí. 10 z 10 ľudí by povedalo že Marrákeš je nebezpečnejší ako Las Vegas. Človek nikdy nevie. Jediné, čo sa Vám v Maroku podľa mňa môže stať, je to, že tam miniete o pár eur viac, ako si myslíte. Vo všeobecnosti je tam lacno. V reštaurácii sa najete od 4 do 8 eur úplne v pohode – tajine alebo kus kus. Mätový čaj, marockú špecialitu, si dáte za približne euro. Jednoduché odporúčanie pri nakupovaní je také, že venujte pozornosť len tomu, o čo mate naozaj záujem + dajte si limit, koľko za to maximálne chcete zaplatiť. Pozor aj na klamárov – nám chceli predať aladinovu lampu 2x2 cm za 80 €. V zvyšných 95 % obchodoch to mali asi za 4 €. Pozor na klamárov, ktorí Vám povedia že neverte tu nikomu, všetci Vás tu oklamú – a vy si hneď poviete že konečne niekto normálny – a potom Vás oberie on. Nám takto chcel nahovoriť jeden, že je ten, čo sa modlí v minarete a že má ženu z Poľska a po 10 min. po nás chcel nejaké peniaze na charitu. Dajte si tu pozor aj na jedlo, vodu alebo zeleninu, ktorú nepokladáte za čistú. Je tu naozaj veľmi časté, že Vám bude zle. Ale dá sa tomu vyhnúť – odporúčam tu vôbec nejesť zeleninu. Nie je ani úplne jednoduché dezinfikovať alkoholom, pretože ten je v moslimskej krajine náročnejšie nájsť. Pre informáciu pre budúcich turistov len uvediem, že my sme ho našli v obchode Carrefoure.
To je všetko čo som zrejme chcel napísať. Na záver už len to, že dedko v lietadle dvere neotvoril a teda dávam 10 z 10 a Maroko plne odporúčam : )
