reklama

Dva týždne v Portugalsku – od Porta až po Algarve

Keby som tento malý cestopis písal niekedy pred 7 rokmi, určite by som začal tým, že prišlo leto a s ním aj čas prevetrať kamarátove Punto a prebrázdiť nejakú časť Európy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Doba ale pokročila a s ňou prišla aj éra lacných leteniek. Keby sme šli do Portugalska autom, vyšlo by nás to podľa stránky viamichelin.com približne 800 eur za celé auto a tiež približne 65 hodín na cestách. Našťastie asi pred pol rokom mala malá španielska letecká nízkonákladovka Volotea výrazné zľavy a nám sa podarilo zohnať spiatočné letenky do Portugalska za cca 55 €. V tejto cene boli letenky z portugalského Fara do Viedne za 10 €. Takže táto akcia mladého hráča na trhu s lietaním (Volotea vznikla v roku 2011) sa postarala o náš plán na leto a tým aj o nasledujúcich pár riadkov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Deň prvý - Porto

Do Porta sme prileteli večer, pretože sme sa sem dostali po krátkom prestupe v Miláne. V Porte sme mali ostať celý následujúci deň. Ubytovanie sme mali zarezervované cez AirBNB a boli sme s ním spokojní. Pani majiteľka domu sa nám ani neukázala, pretože mala povinnosti, a preto nám poslala niekoľko inštrukcií a potrebných prístupových kódov, aby sme sa dostali dnu. Prvé čo nás v Porte prekvapilo, bolo počasie. Keďže som nevyštudoval geografiu, donedávna som si myslel, že celé Portugalsko je strašne teplá južanská krajina. Tomu môjmu predpokladu som prispôsobil aj obsah mojej príručnej batožiny a nebral som si dokopy nič teplé. To bola trošku chyba. Niekto by teraz mohol špekulovať, že to je jasné, že to nie je typický juh, pretože tam je vplyv oceánu. Ale ten je napríklad aj na Kanárskych ostrovoch, a tam to bolo teplejšie. No ale nič to nemení na veci, že tam bola zima : ) V Bratislave bolo 30°C, aj v Miláne, no v Porte asi 20°C. Denná špička dosahovala slabých 24°C. To bol taký prvý najsilnejší dojem z tohto mesta. Ináč sme bývali asi 2 km od centra, takže keď sme ráno šli do mesta, videli sme aj okrajové časti Porta. Portugalsko dosť silno zasiahla nedávna finančná kríza, čo je trochu možné vidieť až dodnes. Veľa domov tam bolo rozpadnutých, neupravených. Na druhej strane treba povedať, že to tam dosť dávajú dokopy. Miešačky tam vidíte dosť často.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na Porte a aj na celom Portugalsku bolo pozitívne okrem iného aj to, že to nie je nejaká drahá krajina. Nehovorím, že tam bolo lacnejšie ako na Slovensku, ale bolo tam relatívne lacno. Podľa nejakých štatistík majú Portugalci najnižšie platy v západnej Európe. No ja by som povedal, že je tam trošku drahšie ako v Španielsku. Keď tam pôjdete, určite si ale dajte kávu. Káva je v Portugalsku asi najlacnejšia v Európe. Dá sa tam kúpiť od 60 centov.

V Porte sme pochodili tie naj pamiatky ako most Ponte de D. Luís, kostol Igreja dos Clérigos, námestie Praça da Liberdade (pre ktoré sme mali kódové meno „václavák“), vlakovú stanicu z 19tého storočia São Bento, ktorá je plná pekných kachličkových vyobrazení, veľmi pekný malý kostol Igreja de Santo Ildefonso, mestské trhovisko Mercado do Bolhão plné ovocia, zeleniny, čerstvých rýb, kachličiek a korkových produktov všetkého možného druhu. Ďalej sme pokračovali smerom k dominantnej portskej katedrále Sé do Porto, pozreli sme si starú burzu Palácio da Bolsa či peknú promenádu s názvom Ribeira a veľa iného. Bolo to tam celkom pekné a atmosféru zlepšovali aj malé loďky v historickom prevedení na rieke Douro, ktoré slúžili v minulosti na transport portského vína zo vzdialenejších oblastí portugalského vnútrozemia. Na južnej strane rieky Douro je mesto resp okres Vila Nova de Gaia v ktorom nájdete množstvo vinných pivníc, kde si môžete spraviť prehliadku a taktiež niečo ochutnať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nám sa zdalo Porto dostatočne malé na to, aby sme tu používali aj iné dopravné prostriedky ako naše nohy. Jediný dopravný prostriedok ktorý sme v Porte použili, bol transport z letiska do miesta nášho ubytovania. Stalo to asi 2.5 €. K Portu je to asi všetko. Strávili sme tu jeden celý dlhý deň.

Ďeň druhý – Coimbra

Mesto Coimbra leží na polceste smerom od Porta k Lisabonu. Toto mesto bolo pred stáročiami vyše sto rokov hlavným mestom Portugalska. V časoch, kedy Mauri zabrali juh Portugalska bolo toto mesto spojkou medzi kresťanským severom a moslimským juhom. My sme sa Coimbru rozhodli navštíviť z dvoch dôvodov. Prvým hlavným dôvodom bolo to, že sa tu nachádza najstaršia univerzita portugalsky hovoriaceho sveta. Univerzita v Coimbre bola založená v roku 1290 a funguje dodnes. Za pár eur sa do nej viete dostať a spraviť si malú exkurziu. Počas našej návštevy sme dokonca naživo videli obhajobu doktorátu doktoranda. V týchto historických priestoroch to vyzeralo celkom zaujímavo. Okrem obhajoby doktoranda tam môžete nájsť aj výstavu tisícok zvierat, niektoré sú tam zakonzervované asi tristo rokov, výstavu vynálezov z oblasti elektrotechniky, ukážky ako fungujú fyzikálne deje a podobne. Musím povedať že sa to tam oplatilo. Druhým dôvodom prečo sme sa rozhodli pre Coimbru bolo to, že sme chceli vidieť ako vyzerá život v meste ktoré nie je úplne sturistfikované a je v ňom možné vidieť klasický život, architektúru a podobne. To nám Coimbra ponúkla a v historických uličkách mesta sme sa cítili ako keby sme sa vrátili v čase trošku dozadu. V Coimbre bolo asi ešte o 30 % lacnejšie ako v Porte, a preto musím zhodnotiť, že ceny tu boli úplne prijateľné. Coimbra je malé mesto, takže sme sa tu pohybovali výlučne peši a nevyužívali sme žiaden public transport. Bývali sme pár stoviek metrov od autobusovej stanice, takže sme to nemali ďaleko ani na autobus a ani do centra. Na Coimbru nám bohate postačoval 1 deň. Kto by chcel, môže tu nájsť aj celkom dobrý park s názvom Portugal dos Pequenitos – kde nájdete všetko zaujímavé z Portugalska v zmenšenej podobe. Takže ak nemáte čas na to, aby ste šli do Lisabonu a chcete vidieť Belémsku vežu, tak ju nájdete aj tu, len trošku menšiu. Vstupné do tohto parku stojí 10 eur. Ale keby náhodou tento článok čítalo aj nejaké šikovné dieťa do dvoch rokov, tak to má vstup zdarma ! : ) Takže to by bolo asi tak všetko ku Coimbre, deň sme zakončili v našom peknom hosteli a ďalší deň ráno sme pokračovali na našej ceste na juh – do Lisabonu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďeň 3-5 – Lisabon, Sintra, Sesimbra

Do 23. mnou navštiveného hlavného mesta európskeho štátu prichádzame po asi po dvoch hodinách cesty autobusom. Lístok na autobus sme si kúpili dopredu cez internet, pretože to vychádzalo trošku lacnejšie. Cestovali sme spoločnosťou Rede-Expressos. Portugalské diaľnice sa mi zdali trošku predimenzované – ale len čo sa týka miest mimo Lisabonu. V Lisabone som mal dojem že im nestačila ani 8 pruhová diaľnica na vstupe do mesta, pretože sa tam tvorili hodinové kolóny (v nich sme stáli cestou zo Sesimbry do Lisabonu). Niekde som čítal, že svojho času Portugalci vo veľkom využívali eurofondy a takto budovali diaľnice kde sa len dalo, či už to malo alebo nemalo zmysel – možno preto sa mi zdalo, že sú dosť prázdne. Ale trošku som odbočil. Z autobusovej stanice sme šli metrom priamo do centra na zastávku Baixa-Chiado. V centre Lisabonu síce bolo oveľa rušnejšie ako v Porte, či Coimbre, ale aj tak musím povedať, že to tam nebolo nesympaticky preplnené ako v niektorých iných európskych turistických centrách. Takže ľudí tu bolo dosť, ale žiadne zástupy čínskych turistov : ) (nič proti nim samozrejme).

V Lisabone sme mali šťastie na celkom dobré a lacné ubytovanie, ktoré bolo asi 20 metrov od najhlavnejšej lisabonskej ulice, vzdialenej asi 50 metrov od výťahu Elevador de Santa Justa. Nie som žiaden historik, ale mám rád históriu. Preto sa snažím všade kde som dopátrať, čo je čo a čo významné mám pred očami. V Lisabone a celkovo aj v Portugalsku to bolo pre mňa náročnejšie, pretože vplyvom relatívne veľkej vzdialenosti Portugalska od strednej Európy, ale aj vplyvom toho, že Portugalsko susedí len so Španielskom a Atlantickým oceánom, som mal dojem, že ich história mi ako laikovi v podstate nič nehovorí. Najprv tam boli Rimania, potom moslimovia, tak zas kresťania. Potom prišiel rok 1755 a na sviatok všetkých svätých postihlo Lisabon veľké zemetrasenie spolu s tsunami. Tieto udalosti mesto úplne zničili a preto ho museli vybudovať prakticky odznova. V Lisabone sa mi najviac páčilo námestie Praça do Comércio. Na tomto námestí nájdete aj spomienku na spomínané zemetrasenie v podobe víťazného oblúku - Rua Augusta Arch, na ktorom sú sochy známych Portugalcov. Ďalším pekným lisabonským námestím je námestie Praça de D. Pedro IV zlebo tiež Rossio Square. Ďalej sme ešte navštívili hrad São Jorge Castle, kostol Igreja de Santa Engrácia, portugalský parlament – São Bento Palace, niektoré časti starých rímskych aquaduktov, najstaršiu časť Lisabonu s názvom Alfama a samozrejme najfrekventovanejšiu a veľmi peknú ulicu Rua Augusta a ďalšie zaujímavé miesta. Na západnej strane Lisabonu sa nachádza časť Belém, kde sú tiež veľmi pekné miesta, ako veža Torre de Belém, pekný park Praça do Império, pamätník objaviteľov Padrão dos Descobrimentos a ďalšie zaujímavosti. Z námestia Comércio k belémskej veži to je asi 100 minút peši. Takže to je aj celkom ďaleko. My sme tam šli na autobuse, za nejaké 2 eura. Ináč, v Portugalsku ma okrem spomínanej zimy prekvapilo aj trojkolesové vozidlo s názvom Tuk-tuk. Jazdí to tam úplne všade. Na wikipédii čítam, že to je vozidlo ktoré je používané na Srí Lanke či v Indii. No evidentne je populárne aj v Portugalsku. Chlapík ktorého by som tipoval na obyvateľa Bangladéša nám ponúkal, že nás vezme z Belému naspäť do centra, za 5 € na osobu. Keďže nechcel zjednávať, tak žiaden biznis s nami nebol – ale to sa obchodníkom pri obchodovaní s nami stáva často. Nech si pekne „okrádajú“ bohatých Nemcov. My z chudobnej krajiny – ako nám raz povedal jeden Palestínec – sa okrádať nenecháme : )

Počas ďalšieho dňa sme sa rozhodli navštíviť miesto, ktoré v letných mesiacoch patrilo portugalským kráľom - Sintru. Na internete sa môžete dočítať, že tam králi utekali pred teplom, keď bolo v „meste“ príliš horúco. Sintra je v lesoch a kopcoch, preto je tam naozaj chladnejšie. Globálne otepľovanie v Portugalsku ale určite zanechalo svoje stopy, pretože sme absolútne nerozumeli, ako sa kráľom mohlo zdať v Lisabone tak horúco. Veď nám tam bola taká zima, že sme si museli kupovať dlhé oblečenie. Večer v Lisabone bol taký veterný, že keď si niekto odpil z Coca Coly viac ako bolo potrebné, tak mu vietor odfúkol fľašu : ) Do Sintry sme sa dostali vlakom zo zastávky v Lisabone s názvom Rossio. Lístok nás stál asi dve eurá. Za približne 40 minút sme boli tam. Celá Sintra je v zozname dedičstva UNCESCO a nájdete tam rôzne stavby z časov moslimských či kresťanských. Nájdete tam toho naozaj dosť a keby ste chceli vidieť všetko, tak si pripravte aspoň dva dni a dostatok peňazí. Viac o Sintre si prečítajte na wikipédii, pretože ináč by to bolo celkom rozsiahle písanie. Kto by nemal záujem o naozaj pekné hrady či múzeá, nájde tu aj park, v ktorom si môže spraviť turistickú prechádzku hore na Maorský hrad. V parku sú vodopády, exotické rastliny, malý zámok a pekné scenérie. Vstup do samotného parku je síce zadarmo, ale takmer všetky zámky sú spoplatnené.

Po niekoľkých hodinách v Sintre sme sa rozhodli pokračovať na našej ceste ďalej, pretože počasie tam bolo tak nepriaznivé, že to prestávalo byť vtipné. Pršalo, fúkal vietor a bola zima. Asi 20 kilometrov od Sintry sa nachádza miesto s názvom Cabo da Roca, alebo aj najzápadnejší bod kontinentálnej Európy. V podstate prvý krát od nášho pobytu v Portugalsku sa nám naskytol úplne parádny výhľad na oceán. Na Cabo da Roca bolo relatívne dosť veľa ľudí, pretože všetci sa sústredili na jednom mieste a chceli mať selfie. Ak ste šli asi 20 metrov ďalej, dostali ste sa na miesto, kde nebol nikto, len skaly a pokoj. Jediné čo ste tam počuli, bol zvuk oceánu, ale to nám samozrejme neprekážalo. Asi po hodine sme pokračovali na našej ceste ďalej a tentokrát nasledovalo mesto Cascais. Najprv sme si mysleli, že sa tam pôjdeme kúpať, pretože Cascais je známe tým, že ho využívajú Lisabončania na letné výlety a kúpanie sa. V tej zime nám ale ani vo sne nenapadlo sa kúpať. To by už bola tutovka. Mali sme síce poistenie, ale hľadanie praktického lekára bolo to posledné, čo sme chceli začiatkom júla, na mieste asi 1000 km južnejšie od Slovenska, robiť. Tak sme si len pozreli pláž, spravili zopár fotiek a šli naspäť do Lisabonu.

Posledný deň predtým, ako sme mali ísť dole na Algarve, sme chceli využiť na turistiku v meste Sesimbra. Sesimbra je vzdialená asi 40 kilometrov južne od Lisabonu. Nachádza sa tam národný park Arrábida. V pláne bolo, že si spravíme nejakú turistickú prechádzku okolo pobrežia a že sa vrátime poobede naspäť do Lisabonu. Asi 30 minút sme blúdili v centre Sesimbry s tým, že nevieme kde našu trasu začať. Počas toho, čo som pozeral do telefónu na mapy, som si skoro rozbil hlavu o klietku pre vtáčika, ktorú mal niekto pred domom : D V Sesimbre, ale aj celkovo v Portugalsku, sme mali dojem, že ako keby im ešte ten turizmus úplne tak nešiel. Veľa veci bolo neoznačených a trošku slabšie organizovaných. Do toho všetkého tam zázračne akosi začalo byť teplo. Do tohto momentu to bol pre nás v Portugalsku pocit neznámy. V tom teple nás začali bolieť nohy, keďže sme za posledné dni mali nachodených asi 100 km. Rozhodli sme sa preto, že tento deň strávime na pláži. Keby sme si neužili hodinovú kolónu cestou späť do Lisabonu na moste Ponte 25 de Abril (nie to nie je Golden Gate), bolo by to na tento deň všetko. Tretí deň v Lisabone skončil a my ráno pokračujeme na našej ceste na juh – na Algarve.

Deň 6 – 13 – Algarve

Alagrve je najjužnejším a najnavštevovanejším regiónom Portugalska. Wikipédia píše, že počas sezóny sa počet obyvateľov tejto oblasti strojnásobí, pretože ju navštevuje približne 7 miliónov zahraničných turistov ročne. Myslím si, že v súvislosti s bezpečnosťou situáciou v Európe tu bude prichádzať stále viac a viac ľudí.

Keď sme vystúpili na autobusovej stanici v Albufeire, konečne nás ovial ten klasický teplý vánok, za ktorým sme už celý týždeň netrpezlivo čakali. Báli sme sa, či bude na juhu také isté blbé počasie ako hore na severe, alebo či to bude aspoň trošku lepšie. Keby sme nemali zabookované ubytovanie, tak po skúsenostiach z prvého týždňa nám napadlo, že sa na to vykašleme a pôjdeme niekde na východ do Španielska, za Gibraltar. Nakoniec sme to ale riskli a spravili sme dobre. Algarve je známe tým, že sa tu nachádzajú veľmi pekné pieskové pláže, s rôznymi skalnatými útvarmi, jaskyňami a podobne. Teplota oceánu sa pohybovala niekde okolo 20,5-21,5°C. Bolo to dosť studené, ale dalo sa v tom v pohode kúpať. Plávanie bolo trošku náročnejšie, pretože oceán tam bol tak 90% času nie úplne pokojný a metrové vlny boli veľmi častým javom. Pláže ale neboli preplnené, nebolo tam až tak nejako extra veľa plážových predavačov, čo hodnotím celkom pozitívne. Mali sme tam dojem, že asi tak 85 % turistov tvorili Angličania. Ceny boli prispôsobené na túto klientelu, ale myslím si, že to bolo celkom v pohode. Neboli nejako veľmi nad priemerom celého Portugalska. V Albufeire sme bývali asi 500 metrov od mora v ubytovaní cez AirBNB. Všimli sme si tu takú jednu zvláštnosť. Turisti boli schopní večer, keď chceli ísť z mesta domov, čakať na taxíky možno aj hodinu a pol. Normálne sa tam tvorili strašne dlhé rady. Neviem, či naozaj bývali niekde vo Fare, alebo pre západných turistov je problém sa večer prejsť na hotel. Ďalšou zaujímavou vecou bolo to, že ako som spomínal, pobrežie Portugalska, a teda aj Európy tvoria vysoké skaly. A aby sme nemuseli ísť z jednej časti mesta na druhú po 1500 schodoch, mali tam eskalátory a výťahy : ) Keďže sme chceli pobrežie vidieť aj z iného pohľadu ako zhora, šli sme na plavbu loďou po pobreží. Skaly boli pekné, avšak, výborný zážitok trošku pokazilo to, že náš kapitán chcel asi večer doma pozerať futbal, a tak šiel dosť rýchlo. To spôsobovalo jednak studenú sprchu v podobe vĺn a taktiež studený vánok. Keď už mali ľudia modré pery a bledé tváre, tak trošku spomalil. Ale ten tie výhľady na celé pobrežie stáli zato.

Albufeiru hodnotím pozitívne, cítil som sa tam ako na klasickej letnej dovolenke pri mori. Bolo to veľké, živé a pekné stredisko.

Keď budete niekedy v Albufeire a odlietať budete z letiska v meste Faro, tak môžete využiť transport na letisko organizovaný miestnymi „cestovkami“. Stálo to asi 25 eur na auto, a keďže sme boli 4 tak to vyšlo lacno. Keďže som mal kufor zničený už od čias, kedy sme v Porte hľadali autobusovú stanicu, tak mi tento luxusný transfer padol vhod.

Zhrnutie

Celý tento výlet hodnotím pozitívne. Spoznali sme Portugalsko z pohľadu veľkých miest, ale aj malých mestečok. Portugalsko nebolo preplnené multi kulti ľuďmi a to sa mi celkom páčilo. Videli ste tam v podstate nepoškvrnenú originálnu kultúru tejto krajiny. Prekvapilo ma iba počasie. Už si nikdy nebudem myslieť, že Portugalsko patrí medzi klasické južanské vyschnuté krajiny. Neviem, či sme vychytali zlé počasie, ale my sme tam nemali asi viac ako 26 °C. Sezóna sa vraj v Portugalsku začína trošku neskôr a to až po polovičke júla. Takže možno potom je tam teplejšie. Kto by tam chcel ísť-hlavne na juh k vode – tak sa nemusí obávať. Je to tam veľmi podobné (ak nie úplne také isté), ako keby ste šli niekde k Stredozemnému moru. Akurát voda je tam samozrejme chladnejšia.

Toto je môj asi najdlhší článok netechnického charakteru, tak dúfam že som čitateľa veľmi neunudil : )

Vidíme sa čoskoro, trošku južnejšie. 

Miroslav Jurčišin

Miroslav Jurčišin

Bloger 
  • Počet článkov:  79
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Snažím sa žiť s otvorenými očami. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu