reklama

Neskutočný príbeh Rudolfa Vrbu časť 1.

Nie všetci poznajú životný príbeh Rudolfa Vrbu.  Jedného z dvoch Slovákov, ktorým sa podarilo utiecť z koncentračného tábora Osvienčim. Tento príbeh určite stojí zato, aby ho poznalo viac ľudí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Už ako 17 ročný chcel Vrba zobrať svoju budúcnosť do vlastných rúk a utiecť zo Slovenska do Anglicka. Chcel utiecť z nehostinného slovenského prostredia, ktoré mu ako židovi tento štát vytvoril. Jeho prvou zastávkou na ceste do Anglicka malo byť Maďarsko, konkrétne jeho hlavné mesto Budapešť. Tento prvý checkpoint sa mu ako tak podarilo dosiahnuť, no zistil, že sa musí vrátiť spať na Slovensko, aby si nejako vybavil falošné doklady. Už táto prvá cesta spať na Slovensko bola problematická, pretože ho pri prechode cez hranice chytili maďarskí pohraničníci. Toto stretnutie prežil len vďaka náhode, pretože po vypočúvaní ho mali títo pohraničníci odvliecť späť na územie hranice, kde ho mali s najvyššou pravdepodobnosťou zabiť. Život mu zachránilo len to, že sa pri tejto ceste pohraničníci akosi zahovorili, a dostali sa do blízkosti pohraničníkov slovenských. Keďže pri prípadných výstreloch by sa prezradili a mohli by byť tiež pod paľbou, streľbu neriskovali a nechali ho „odísť“. Po tomto vyčerpávajúcom momente sa Vrba ocitol na zemi, kde zaspal. Ráno ho zobudili pohraničníci, ale tento krát už slovenskí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tí ho poslali do tábora v Novákoch. Tu sa samozrejme opäť nechcel dlho zdržiavať, pretože so svojím životom mal iné plány. Nejako sa mu podarilo opäť utiecť – a teraz sa už konečne cítil voľnejšie. Cítil sa dokonca tak voľne, že sa vybral počas úteku pozrieť na futbalový zápas. Jeho sloboda netrvala dlho. V jednom obchode narazil na policajta, ktorý mu dokonca priateľsky pozdravil. Vrba nechcel vyzerať podozrivo, preto mu bez váhania odzdravil a šiel si po svojom. O par minút ho tento policajt začal naháňať – bolo to preto, že si všimol Vrbove dvoje ponožky, ktoré vyzerali podozrivo. Vrba ďaleko neušiel, a tento krát už na dlhšiu dobu skončil ako väzeň. Hneď ako to bolo možné, ho deportovali do poľského koncentráku - Majdanek. Neskôr tento tábor opustil, nakoľko využil možnosť „ísť pracovať do poľnohospodárskeho“ (ako mu bolo povedané) Osvienčimu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj v tomto tábore, dá sa povedať, Vrbu sprevádzalo neskutočné šťastie, ktoré čitateľ jeho knihy niekedy nemôže ani uveriť. Vrba sa v Osvienčime dostal medzi ľudí, ktorí mali o trošku lepšie postavenie ako ostatní. Podľa môjho názoru tomu bolo tak preto, že z neho vyžarovala obrovská sila a odhodlanie prežiť všetky hrôzy. Dostal sa do skladu, kde mal dobrú prácu, a kde bol kladený dôraz na čistotu a poriadok. Kde sa taktiež dalo najesť oveľa lepšie ako na iných miestach tábora. Vrba tu ale dlho nevydržal, pretože potom, čo jeho nadriadený kapo ukradol zo skladu lekvár, a prepašoval ho väzeňkyňám, bol z tohto skladu prepustený a jeho boj sa začal. Dostal sa do neprivilegovanej skupiny odsúdených, ktorí pracovali na tzv. Bune. Miesto, kde buď ľudia tvrdo pracovali, alebo nežili. Avšak aj tu sa dostal k lepšej práci, ktorá nebola smrteľne náročná. Avšak jeden večer opäť raz unikol smrti – o päť minút 12. Do Osvienčimu zavítala prvá vlna brušného týfusu a slávni lekári Osvienčimu sa s ním chceli popasovať selekciou. Dali väzňom prebehnúť niekoľko metrov a kto nevládal, šiel do krematória. Vrba sa vracal po celodennej šichte z práce v Bune (v žalúdku mal sotva krajec chleba), a beh bol určite to posledné, na čo myslel. Spolu s faktorom, že si neuvedomoval, že ide o beh života, pohorel. Vybrali ho na smrť. Tento krát mu pomohol jeho známy – ktorý ho nejako prepašoval do skupiny živých. Opäť prežil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neskôr sa dostal do preslávenej Kanady. Pri tejto udalosti tiež skoro zomrel, keď pri prihlasovaní do tohto tábora mu kapo povedal, že keď chce ísť do Kanady, nech dokáže, že je zdravý – behom k ostnatým drôtom pod napätím. Bola to úloha, ktorá nepoznala správnu odpoveď. Buď urazí kapa, alebo riskuje že ho SSáci zastrelia pri pokuse o útek. No Vrba si veril a skúsil to s myšlienkami, že ho kapo pred drôtmi zastaví. Nestalo sa tak, zastavil ho ďalší iný kapo – jeho kamarát – úplne náhodou. V Kanade sa Vrbovi žilo dobre. Mal nadpriemerný príjem jedla a iných cenných vecí. Doplatil však na to, že pašoval veci pre svojho zaľúbeného kapa. Vrba bol prichytený s obrovským množstvom pašovaných vecí. Potrestali ho 25 ranami palicou. V Osvienčime to bol v podstate rozsudok smrti, keďže SSáci rátali, že rany sa nebudú hojiť a vzniknú komplikácie a následná smrť. Vrba potreboval operáciu, čo si samozrejme žiaden väzeň koncentráku dovoliť nemohol. Nemocnica znamenala smrť – fenol do srdca. Tu mu splatil svoj dlh kapo z Kanady, ktorému pašoval cenný tovar. Vrbu operovali a dal sa do poriadku. Prežil aj vizitu SS, kde polku pacientov poslali na smrť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do Kanady sa samozrejme vrátiť nemohol, pretože ho vedenie považovalo jednak za mŕtveho a jednak za zlodeja. Dostal prácu zapisovateľa na rampe. Problémy však nekončili. Brušný týfus sa do Osvienčimu vrátil, tento krát ho dostal už aj Vrba. V mdlobách šiel za ošetrovateľom, nech mu pomôže. Ten mu povedal, že dobre, že mu pomôže. Vrba sa o niekoľko hodín rozhodol, že sa mu príde poďakovať. Tento ošetrovateľ sa mu ale priznal, že ho oklamal – že ho poslal na smrť (chcel dať jeho číslo SS), ale že to môže napraviť. Tak aj spravil, Vrba opäť raz mal šťastie. Tento jeho postup zopakoval aj jeho veľmi dobrý kamarát – nanešťastie bol za ošetrovateľom len raz a ten ho poslal na smrť. Problém Vrbu však nekončil. Potreboval lieky. Ledva prežil. Zas mu pomohol zaľúbený kamarát z Kanady. Prepašovali ho na vysokú kopu prikrývok a dostal injekcie. Do 2 týždňov utiekol hrobárovi z lopaty a prežil.

Teraz sa jeho myšlienky mohli vrátiť k tomu, na čo myslel už od začiatku – na útek z najstráženejšieho miesta na zemi – z Osvienčimu.

Miroslav Jurčišin

Miroslav Jurčišin

Bloger 
  • Počet článkov:  79
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Snažím sa žiť s otvorenými očami. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu