reklama

Autom do Atén, cez Tiranu.

Tak ako každé leto, aj toto leto pribudne na mojom blogu príspevok, ktorý sa bude venovať cestovaniu. Tento krát sme išli autom z Prešova cez Maďarsko a Chorvátsko do Bosny, potom opäť cez Chorvátsko do Čiernej Hory. Ďalej cez Albánsko a Macedónsko do Grécka. Týchto pár horúcich riadkov by malo čitateľovi ilustrovať náš výlet.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Poďme na to. Nebudem tu samozrejme písať o prechode Maďarskom, znížilo by to úroveň článku. Nič nové, všetko v pohode. Z Chorvátska spomeniem len to, že úsek za Osijekom, ako povedala múdra wikipédia nemal byť spoplatnený, ale to je jedno. Poďme na Bosnu.

Bosna a Hercegovina

Hneď prvý deň, asi po 8 hodinách prichádzame na Chorvátsko - Bosniansku hranicu. Juh severného Chorvátska vyzerá dosť chudobne. Čo je dosť logické, keďže nemajú more. Myslíme si, že trend (chudobne vyzerajúceho kraja) bude pokračovať, no omyl. Na hranici všetko v poriadku, no keďže je sobota, zmenáreň je zavretá. Úplne náhodou nám pohraničný predavač zmení eura na marky, ba dokonca s ešte lepším kurzom. Moje obavy, že máme falošný keš, asi o 20 minút zmiznú, keďže sme ním zaplatili dosť lacný benzín. Doma sme tankovali za 1,48 €, v Bosne za 1,17 €. Prechádzame severom Bosny v noci. Cesty sú v pohode, no dosť kľukaté. Diaľnicu sme nenašli. Už sa nevieme dočkať Sarajeva. Okolo 10tej večer prichádzame. Naskytne sa nám veľmi pekný pohľad - domčeky po kopcoch na každej strane. Mesto je plné, pretože sa tu koná nejaký festival. Ráno ideme do ulíc Sarajeva. Všade prítomné diery v domoch pripomínajú intenzitu vojny. Mesto pôsobí veľmi dobrým dojmom, má v sebe akési čaro. Smutnejší pohľad sa však naskytne pri pohľade na nekonečné cintoríny. Ďalej sa prechádzame mestom, skontrolujeme ešte miesto odkiaľ Gavrilo Princip rozpútal peklo a poobede opúšťame Sarajevo. Smer - Mostar. Cestou pozorujeme krásnu prírodu. Krásna priezračná modrá voda popri ceste. V Mostare opäť vidno diery po guľkách. Človek sa až zamýšľa nad tým, prečo bol Mostar tak dôležitý. Zaparkujeme vedľa ružového Clia a ideme na známy mostarsky most. Všetko je tu akési iné, veľmi pekné prostredie, príroda, architektúra. Na moste nás vystraší skokan, ktorý si len tak skočil do vody. Ide sa ďalej, smer Medžugorije. Toto miesto nebudem opisovať, som rád že som tam bol, no komercia sa tam dá krájať nožom. Ideme ďalej, GPS nastavíme na dedinku Pocitelj. Dosť bolo Bosny, my musíme ísť ďalej. No na záver dodám, Bosna ako taká nás všetkých pozitívne prekvapila. Oplatí sa tu ísť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chorvátsko

Keďže sme celkom blízko Dubrovníka, rozhodneme sa, že ho navštívime. Ráno nám spríjemnia chorvátske cikády, ktoré nás upozorňujú na to, že sme už aj celkom dosť na juhu. Zo Stonu namierime priamo do Dubrovníka, ktorý tu opisovať nebudem. O Chorvátsku sa toho dosť popíše na sme.sk, takže nebudeme to tu prehnánať.

Čierna Hora

Vyrážame z Dubrovníka, ponáhľame sa na ďalší checkpoint. Dnes spíme v hlavnom meste Čiernej Hory - v Podgorici. Cesty do Podgorici sú v pohode. Hranica taktiež bez najmenších problémov. Akurát sa tu neplatí žiaden 10 € ekologický poplatok o ktorom sa bežne dočítate na internete. Cestou sa zastavíme v Novom Hercegu, aby sme skontrolovali pláže. Nepáči sa nám tu, asi by sme sa sem na dovolenku nevrátili. Ráno sa prebúdzame tento krát v Podhorici, a ideme do ulíc plní očakávania. Naše očakávania skončili v jednom turistickom pointe. Po tom čo sme oslovili na ulici dvoch ľudí s otázkou - kde je tu staré mesto, sme si to chceli overiť aj v tom turistickom pointe. Prídeme dnu, tam len holé steny. Pýtame sa či nemajú nejaké pohľadnice, a on nám povie, že máme počkať, že keď tak, tak niečo vygúgli. No super : D . Tak sme si potom pozreli len jednu starú vežu, a stočili sme to viac na juh. Do Albánska.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Albánsko

Tu treba povedať, že sme v Albánsku nespali. Len sme zvolili prejazd Albánskom, pretože to bolo lepšie ako ho obchádzať spolu s Kosovom a ísť ďalej. Do Albánska som sa trochu bál, pretože na internete človek prečíta čokoľvek. No bolo to viac menej v pohode. Na hranici nám stačil občiansky - no musíte mať nový, nie tie staré. Colník v pohode, taký ako inde. Cesty za hranicou boli dosť o ničom, pretože ich prerábali. Pár km to bolo iba o štrku, hehe. Domčeky celkom pekné, len to tam bolo dosť chaotické. Nijaké tabuľky kde dedina končí, kde začína. Veľa policajtov na cestách, ktorí nás ani raz nezastavili. Veľa preveľa starých mercedesov. Skoro žiadne mešity a ani kostoly, dosť ateistické. Už v prvom menšom meste sme videli, že v Tirane to bude dosť zaujímavé a o držku. Neplatia tam také predpisy ak o u nás, a malá tolerancia. No aj tak to tam šlo bez problémov. Nejaké diaľnice tam boli, no ani jedna platená. Všetko bolo v pohode, no v Tirane to bolo naozaj drsné. Bola tam veľmi náročná dopravná situácia. Kruháče, kde neplatí, že ten kto je na kruháči má prednosť. Semafór, kde sa Vám dobre že nehodí žobráčka pod kolesá, keď máte červenú. No nejako sme to prežili bez škrabanca, obzreli miestne nákupné centrum, a rýchlo preč. Ďalej za Tiranou, smerom na východ to bolo dosť v pohode. Neskutočne krásna príroda, pocestní predavači, serpentíny a ešte raz naozaj krásna príroda. Jednou vetou, necítil som sa tam 2x pohodlne, no bolo to maximálne bezpečné. Ak tam plánujete ísť, nebojte sa ničoho. V telke či v médiách je veľmi veľmi veľa kačíc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Macedónsko

V Macedónsku sme si vybrali hneď dva hostely. Jeden cestou tam - v Bitole, jeden cestou späť - v Skopje. Cestou do Bitoly sme sa zastavili v Ohride, krásne jazero, a veľmi veľa turistov. Bolo to tam celkom zaujímavé, no Macedónsko nebolo našou finálnou destináciou. Len sme ho trošku zneužili - na spánok. Viac o Macedónsku nepíšem, pretože to je úplne normálnou v pohode krajinou s diaľnicami za pár šupiek. Iba ak dodám to, že aj v Bitole, aj v Skopje sme mali naozaj pekné hostely.

Grécko

Nenechali sme sa odradiť tým čo sme čítali, nebáli sme sa že nám odstavia elektriku, neľakli sme sa protestov. Vybrali sme si Grécko, a tak trošku nepoznanú destináciu na ostrove Evia. Stredisko Pefki. Touto cestou, ak by sa tu dostal niekto kto hľadá informácie o Pefki, tak napíšem, že v Pefki to bolo v pohode - pekná príroda, krásne a čisté more, no čosi tomu chýbalo. Nežilo to tam veľmi. Stredisko ktoré veľmi nie je zvyknuté na zahraničných turistov. K moru - šlo to veľmi z kopca. Prejdete 5 metrov do vody a máte aspoň 2 metre hĺbky. Zazreli sme tam aj hada! Ojoj. Ináč všetko v pohode. Keďže sme boli iba ani nie 200 km od tak ostro sledovaných Atén, povedali sme si, že to nemôže byť bez návštevy. Šli sme tam ako inak ako autom. Cez ostrov to bolo celkom zaujímavé, no potom prišli diaľnice, až do Piraeusu. Tam sme to zaparkovali, a vybrali sa metrom do Atén. Tie boli naozaj neskutočne horúce. Až tak horúce, že nám skoro pred nosom zavreli Akropolu! Človek sa už naozaj nemá na čo spoľahnúť. Ako raz povedal R.S. Nevideli sme tu žiadne nebezpečenstvo, všetko v pohode. Hej, ak tam raz pôjdete, a ste študenti, nezabudnite si ISIC kartu! Ako študent tam máte skoro všetky atrakcie zdarma. Z Grécka spomeniem ešte snáď Solún. Ten sme navštívili cestou domov. Bol v pohode, no mňa až tak neočaril. Nezdal sa mi ničím výnimočný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To by bolo asi všetko, čo som ochotný prezradiť o našom výlete. Keby niečo, pýtajte sa ! :)

Miroslav Jurčišin

Miroslav Jurčišin

Bloger 
  • Počet článkov:  79
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Snažím sa žiť s otvorenými očami. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu