Miroslav Jurčišin
Maroko - krajina, ktorú si obľúbite
V predošlom článku som čitateľovi prisľúbil, že sa čoskoro ozvem z miesta, ktoré sa bude nachádzať trošku južnejšie od portugalského Algarve.
V predošlom článku som čitateľovi prisľúbil, že sa čoskoro ozvem z miesta, ktoré sa bude nachádzať trošku južnejšie od portugalského Algarve.
Keby som tento malý cestopis písal niekedy pred 7 rokmi, určite by som začal tým, že prišlo leto a s ním aj čas prevetrať kamarátove Punto a prebrázdiť nejakú časť Európy.
Skoro po desiatich rokoch sme sa rozhodli, že vyskúšame organizovaný výlet, ktorý bude trvať viac ako len pár hodín. Keďže sa blížili májové dni voľna, tak som vymyslel, že by bolo dobré skúsiť nejaký zľavomat do Benátok.
Keďže v našich končinách už vládne nie príliš pozitívne sychravé počasie, rozhodli sme sa pripomenúť si krajšie časy a odleteli sme tam, kde je to počas jesene o trochu lepšie.
Čo by to bolo za leto, keby na mojom blogu nepribudol príspevok na tému cestovanie. Zásadu, ktorú mám už niekoľko rokov neporuším, a napíšem tu svoje postrehy o letnej dovolenke na najväčšom ostrove Kanárskych ostrovov.
Marcové voľby sa nezadržateľne blížia a preto by som svojim pohľadom na ne chcel prispieť k predvolebnej internetovej diskusii. Nie je to môj prvý, ani posledný predvolebný článok.
Keďže článok o minuloročnej Makarskej nedosahoval žiadne rekordy v čítanosti, rozhodol som sa, že to tohto roku trošku okorením, a vydám sa na Island. Na ostrov o ktorom človek číta iba v superlatívoch. Aká bola teda realita?
Nie všetci poznajú životný príbeh Rudolfa Vrbu. Jedného z dvoch Slovákov, ktorým sa podarilo utiecť z koncentračného tábora Osvienčim. Tento príbeh určite stojí zato, aby ho poznalo viac ľudí.
Asi by sa to obdobie pred tým, než napíšem tento text, nedalo volať leto, keby nebolo nejakej cesty niekde ďaleko a tiež, keby nebolo tohto textu. Váhal som, či to tu budem písať, pretože tohto roku to bolo do Chorvátska. Jasné že to teraz vyzerá neskromne. Ale ja som to myslel len z toho pohľadu, že kto by už čítal nejaký text o cestovaní na Makarsku. Ale na druhej strane, podľa štatistík je stále záujem o tieto moje akože „cestopisy“, tak určite nevynechám tradíciu ani teraz. Takže aby to nebolo také hrozné, tohto roku to bolo o ceste do Záhrebu, na Makarsku a na záver do Ľubľany. Kto ešte nešiel z Makarskej mimo diaľnicu, dozvie sa aj niečo nové.
Ak má vyhrať zlo, potrebuje už len jedno - aby slušní ľudia nerobili nič. (Edmund Burke). Takto vidím prezidentské voľby na Slovensku v roku 2014. Keďže sa za neslušného človeka nepokladám, pociťujem v sebe nutnosť aspoň takto cez článok podporiť pána Andreja Kisku.
V auguste tohto roku nám skončila zmluva s poskytovateľom internetu, TV a pevnej linky. Koncom júla nám teda na dvere zazvonila dievčina z Telekomu, že má pre nás ponuku. Že vraj nás starý provider odpojí do 7 dní a oni nás stihnú napojiť do troch dní. Samozrejme že z týchto troch dní boli nakoniec tri týždne, ale nie o tom chcem písať.
Tak ako každé leto, aj toto leto pribudne na mojom blogu príspevok, ktorý sa bude venovať cestovaniu. Tento krát sme išli autom z Prešova cez Maďarsko a Chorvátsko do Bosny, potom opäť cez Chorvátsko do Čiernej Hory. Ďalej cez Albánsko a Macedónsko do Grécka. Týchto pár horúcich riadkov by malo čitateľovi ilustrovať náš výlet.
Problematike vysokého školstva sa venujem nejaký ten rôčik. Keďže som interný doktorand, dá sa povedať, že problematiku školstva vnímam aj z tej druhej - vnútornej strany. Rozhodol som sa, že dám dokopy niekoľko bodov, ktoré osobne vnímam ako problém. Čiže, čo podľa mňa potrebujeme?
Včera nám vyše 1,1 milióna obyvateľov tejto krajiny zvolilo istoty. Nám, všetkým. Máme z toho veľkú radosť, že svojou hlúpotou ovplyvnili aj naše životy. Chcel by som im niečo odkázať.
Tento článok má byť kratučkým zamyslením nad systémom v ktorom žijeme. Štatistický úrad pred rokom povedal, že dávku v hmotnej núdzi potrebuje vyše 375 tisíc ľudí na Slovensku. V tomto dave je obrovské číslo ľudí, ktorí situáciu zneužívajú a dostávajú peniaze zadarmo. Je to v pohode?
Pred rokom a pol sme to dokázali. Odstavili sme Fica. My voliči. Pomohli sme víťazom. My blogeri. My aktivisti. Nemohli sme sa už pozerať na zadlžovanie. Na amatérov pri kormidle. Na vulgarizáciu politiky - keď poslal Slota policajtku do p. Keď nadával Fico novinárom do prostitutiek. Na hanbu. Prišli pravičiari a sklamali nás, nahnevali nás. Vadili sa už od začiatku. V partii ktorá zmýšľa pravicovo, to síce nie je nič nezvyčajné. Padli. Prišla Gorila. Čo ale robiť teraz? Tri rady.
Niet pochýb o tom, že kvalitné vzdelanie je jedným z predpokladov svetlej budúcnosti ekonomiky Slovenska, a s ním spojenej životnej úrovne. Slovensko sa svojím vstupom do OECD vybralo smerom zvyšovania počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Kým v OECD má vysokú školu 27 % populácie, na Slovensku to bolo v roku 1997 len 14 %. Preto sa predošlé vlády rozhodli zvýšiť počet vysokoškolsky vzdelaných občanov. Kým v roku 1990 sme mali 62 000 vysokoškolákov, už v roku 2008 sa tento počet zvýšil o 400 % na číslo 217 000 [1,2]. Avšak vo financovaní , čo v tejto oblasti veľmi dôležitý ukazovateľ, takáto zmena nenastala. Na vysoké školstvo ide v OECD priemerne 1,4 % HDP, kým u nás v roku 2006 iba 1% HDP [3].
Dnes nám padne váda. Hlasovanie ešte nebolo, no už teraz je všetko jasné. Neviem ako vy, no ja som sklamaný. Pomáhal som. Pred voľbami sme sa Vám, vláde, snažili pomôcť. Nie je nás málo. My, čo sme lepili rôzne nálepky, rozdávali sme červené karty, robili rôzne videá, písali blogy, pomáhali zbierať podpisy, pomáhali s kampaňou....robili sme všetko preto, aby sme pomohli Ficovi prehrať voľby. Čítali sme každodenné články o tom, koľko sa ukradlo, aké nelogické rozhodnutia sa prijali, akú hanbu sme si spravili, čítali sme blogy kolegu Borisa K....čoho sme sa dočkali...(?)
Opäť raz prišlo leto, a my sme sa rozhodli ísť na dovolenku autom. Prečo autom? Lebo chceme ušetriť, a vieme ako na to. Heh. Tento krát sme sa rozhodli ísť do krízou zmietaného grécka, aby sme zistili, ako plnia podmienky medzinárodného menového fondu, a aj na to, aby sme po prípade presvedčili SaS o tom, aby im Slovensko prispelo. Okej, trošku som odbehol, späť k téme. Výlet autom do Grécka, cez Maďarsko, Srbsko, Macedónsko. Píše sa rok 2011.
Rómsky problém rieši mnoho ľudí. Nečudujem sa im. Aj tu, v diskusiách pod článkami ho rozoberá nemalé percento diskutérov. Títo riešitelia sú ale väčšinou riešitelia amatéri. Po pri riešení rómskej otázky riešia určite aj mnoho ďalších otázok. Ak sa u týchto riešiteľov vytratí reálny pohľad na veci, je to v poriadku. Ak sa ale vytratí reálny pohľad na túto problematiku u ľudí, ktorí majú byť profesionáli platení za túto prácu, prichádza problém. Problém pre celú spoločnosť. Vyriešenie tejto náročnej rovnice namiesto vyčísľovania neznámych pridáva len ďalšie neznáme.