Okolo Islandu za 9 dní

Autor: Miroslav Jurčišin | 19.6.2015 o 19:57 | (upravené 17.8.2015 o 15:14) Karma článku: 3,81 | Prečítané:  637x

Keďže článok o minuloročnej Makarskej nedosahoval žiadne rekordy v čítanosti, rozhodol som sa, že to tohto roku trošku okorením, a vydám sa na Island. Na ostrov o ktorom človek číta iba v superlatívoch. Aká bola teda realita?

Realita bola taká, aké boli aj očakávania. A po príchode z Islandu musím povedať, že realita prevýšila očakávania. Ale poďme pekne po poriadku. O Islande je známe, že je relatívne dosť drahý. Ak naň človek chce ísť cez cestovnú kanceláriu, musí si pripraviť nie jednu tisícku. Preto sme ho navštívili a pochodili na vlastnú päsť. V prvom rade sme niekoľko mesiacov zháňali letenku, ktorá by sa vošla do nášho rozpočtu. Už v tejto fáze sa netreba splašiť a kúpiť hneď prvú, pretože ceny sa hýbu v rozpätí niekde možno medzi 150 – xxx €. Sú aj takí, ktorí to našli lacnejšie.

Po kúpe letenky nasledovalo niekoľko rozhodnutí. V prvom rade sme sa rozhodovali, či pochodíme len časť Islandu, alebo či ho obídeme celý dookola. Rozhodli sme sa pre druhú možnosť. Keď už je raz človek tam, je super vidieť toho čo najviac. Ďalším rozhodnutím bolo, že v mojom pokročilom veku, by nebolo od veci vyskúšať si prvý krát v živote kempovanie. Prečo nie hneď na Islande, kde sú ceny ubytovania so strechou nad hlavou tak vysoké ? :) Tak sme šli do toho. Požičali sme si Chevrolet Spark od Sixtu, stan a spacáky od chlapíka z islandskej požičovne a išli sme do toho. Toho Sparka sme si požičali najmä preto, lebo ostatné autá sa nám zdali naozaj dosť drahé. Keďže sme nechceli ísť do vnútrozemia, mysleli sme si, že bude stačiť – a on stačil.

Po príchode na letisko v Keflavíku sme si hneď uvedomili, prečo sú tie ceny na Islande tak vysoké. Na letiskových arrivals a departures telkách sme videli samé Chicago, New York, Toronto, Ottawa atď. Bolo nám jasné, že sa tu asi najčastejšie stretneme s americkými turistami, pre ktorých tie ceny samozrejme nie sú také, ako pre nás. Tých Američanov tam bolo naozaj dosť (najviac)- či už starších, alebo mladších. Z letiska v Keflavíku sme sa vydali do toľko ospevovanej Modrej Lagúny. Už cestou do nej, sme si všimli, že sme sa ocitli ako keby na inej planéte. Samé kamene, žiadna tráva, čierne sopečné balvany...čosi úplné iné. Modrá Lagúna stála zato. Cestou do Reykjavíka sme sa zastavili v Bónuse. Každý, kto sa chystá na Island, tento obchod asi už pozná. Je to obchod, kde sa dá nakúpiť dosť lacno.  Vyskytuje sa v každom väčšom meste, cca tak každých 300 km. Vo väčšine z týchto obchodov (ale nie len týchto) si môžete dať zadarmo celkom chutnú kávu. Je to od nich pekné. Treba si ale dať pozor, lebo Islanďania nie sú až takí blázni ako napríklad my – obchody tam bežne otvárajú o 10 – 11tej a o tej 18tej ich už zatvárajú. Takže pozor na to. Ale sú tam aj obchody, ktoré sú otvorené dlhšie.

Reykjavík sme pochodili za cca 2-3 hodiny. Na Islande žije cca 300 tisíc obyvateľov, a z toho 120 tisíc žije tu. Mesto je to celkom pekné, kemp výborný, čistý a s cenou cca 12 € na osobu to bol najdrahší kemp zo všetkých ostatných ktoré sme využili, ale stál určite za to.

Nebudem sa tu venovať konkrétnym miestam ktoré sme navštívili, lebo to by bolo na samostatný článok. Vydali sme sa skrátka po Zlatom okruhu, potom sme nabrali smer Selfos, Hofn, Mývatn, Akureyri, Borgarnes, odtiaľ sme šli pozrieť Verneho sopku, odkiaľ sa podľa neho ide do stredu zeme a nakoniec sme sa vrátili do Reykjavíka. V podstate sme na 80 % šli po ceste prvej triedy (1), 10 % sme šli po ceste druhej triedy, a chvíľku aj po ceste tretej triedy. Jednotka a cesty druhej triedy sú takmer všade v pohode, trojky sú v pohode len niekde. Všetko to boli celkom dobré cesty, až na cestu s názvom Oxi a označením 939. Chceli sme si spraviť skratku a obísť Fjord pri dedine Breiðdalsvík . Bolo to celkom chybné rozhodnutie, keďže náš Spark šiel asi 20 % z 19 km úseku na jednotke, po neasfaltovej ceste nad mrakmi, okolo cca 3 metrových závejov. Oproti idúci šoféri 4x4 áut na nás pozerali s takým úžasom, ako my na spomínané záveje. Ale prežili sme to, aj auto! Ináč na Islande sú trasy pre offroady označené písmenom F. Táto cesta ale takýmto písmenom označená nebola a ani v mape nebolo naznačené, že tam nemôžeme. Od tohto momentu sme sa snažili neopustiť dvojprúdovú jednotku, ktorá sa nám po Oxi úseku zdala rovná a široká ako letisková dráha : ) Českí bratia, ktorých sme stretli v Akureyri nám odporúčali aj naďalej dodržiavať maximálnu povolenú rýchlosť, pretože že vraj sú pokuty za prekročenú rýchlosť naozaj vysoké. Aj keď sme tam policajtov takmer nikde nevideli, tak ako stále, rýchlosť sme poslušne dodržiavali. Priznám sa ale, že ostatní tam jazdili ako blázni. Za 2300 prejazdených km som obehol 1 auto a 1 bager, a to je tak všetko :D.

Ináč si myslím, že na Island nie je potrebné ani GPSko. Mal som so sebou Garmin aj Sygic, ale po dvoch dňoch sme ich prestali používať. V podstate cesta po jednotke vás zavedie na takmer všetky atrakcie. Všetky atrakcie sú na cestách pekne označené. My sme kempovali 2x v Reykjavíku. Raz v Selfoss, potom v dedine s pre mňa doteraz najdlhším názvom – Kirkjubæjarklaustur, potom Hofn, pri Mývatn, Akureyri, a Borgarnes. Najlepšie to bolo v Kirkjubæjarklaustur, najhoršie pri Mývatn a Borgarnes, kde v kempoch nemali kuchyne. Priemerne nás vyšiel kemp na asi tých 8 eur, čo je výborná cena. Benzín vychádzal na cca 225 ISK, čo je cca 1.56 €. Tankovanie tam majú takmer všade riešené cez automaty, čo sa mne konkrétne veľmi nepáčilo. Stále som si musel dobíjať karty a tankovať za predplatené peniaze. Tankoval som na najrozšírenejšej benzínke na Islande, na N1tke.

Pred cestou na Island sme sa trochu obávali, či tie krásne zábery ktorých je plný internet, nie sú nejako retušované a vykreslené v krásnych farbách a či realita nebude iná. Nebolo to tak. Islandské miesta sú nádherné. Či už nespočetné a často aj nepomenované vodopády, mesačná krajina na východe, horská a chladná krajina na severe, sopečná na juhu, všade to bolo krásne – a každý druhý kilometer štvorcový iný. Jediné, čo dojem zlepšovalo, bolo samozrejme slnečné počasie. Nám sa podarilo mať asi 5 z 9tich dňoch slnečných. Slnko tam svietilo ešte aj v noci, keďže sme mali polárny deň. Zaspávať o pol dvanástej večer za takmer slnečného počasia bol teda zážitok. Teploty boli na severe asi o 10 stupňov nižšie. Na juhu bolo okolo 10-13°C, na severe okolo 0-3°C. Prívrženci opaľovania sa na letnej dovolenke si prídu na svoje aj na Islande, keďže slnko opaľuje celkom kvalitne aj tu. Len treba vydržať spomínaných 0-13 stupňov aj bez trička, pokiaľ si neplánujete opáliť len tvár ako napríklad ja :)

Mňa osobne z tých všetkých miest najviac zaujala pláž na juhu Islandu v okolí dediny Vík – divoký oceán, čierny piesok na pláži a úplne iné scenérie, ktoré je v podstate ťažko opísať. Potom samozrejme ľadovec Vatnajokul, na ktorý keď zasvietilo slnko, opäť sa človeku naskytol naozaj krásny výhľad. Ľadovcová lagúna Jokusarlon – kde malé ľadovcové kryhy plávajú pomedzi tulene do oceánu. Hverir  pri Mývatn – človek sa zrazu ocitne ako keby na Marse. Potom najväčší vodopád Európy – Dettifoss, krásne horské mesto Akureyri a cesta do stredu zeme okolo ľadovca Snæfellsjökull.

Týmto by som to uzavrel. Island je naozaj krásny, iný ako akákoľvek iná krajina. Je ťažké ho opísať, treba ho vidieť! Počas nášho výletu sme sa držali pri pobreží. V budúcnosti by mohlo byť celkom zaujímavé ísť aj do vnútrozemia. Ale to by chcelo odvahu, vieru v to, že cesty budú otvorené, lepšie auto a dobré počasie. V Akureyri sme stretli jedného Nemca, ktorý bol sklamaný z toho, že si tam trajektom z Nemecka doviezol krásny Land Rover Defender a v podstate takmer zbytočne, keďže vnútro zemné cesty otvárali až v polke júna – dosť blbé :) Tak to by bolo asi všetko, viac treba vidieť naživo :)

 

Našu trasu a detailné informácie si môžete pozrieť v tejto mini knihe na Amazone. Ušetríte tým aspoň dva týždne plánovania.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?