Chceme kvalitné vysoké školy, nie kvantá vysokoškolákov!

Autor: Miroslav Jurčišin | 24.1.2012 o 18:01 | Karma článku: 4,08 | Prečítané:  1124x

Niet pochýb o tom, že kvalitné vzdelanie je jedným z predpokladov svetlej budúcnosti ekonomiky Slovenska, a s ním spojenej životnej úrovne. Slovensko sa svojím vstupom do OECD vybralo smerom zvyšovania počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Kým v OECD má vysokú školu 27 % populácie, na Slovensku to bolo v roku 1997 len 14 %. Preto sa predošlé vlády rozhodli zvýšiť počet vysokoškolsky vzdelaných občanov. Kým v roku 1990 sme mali 62 000 vysokoškolákov, už v roku 2008 sa tento počet zvýšil o 400 % na číslo 217 000 [1,2]. Avšak vo financovaní , čo v tejto oblasti veľmi dôležitý ukazovateľ, takáto zmena nenastala. Na vysoké školstvo ide v OECD priemerne 1,4 % HDP, kým u nás v roku 2006 iba 1% HDP [3].

Z týchto čísel vyplýva, že naše školstvo je podfinancované. Vysoké školy, či už sú to súkromné alebo verejné, dostávajú od štátu príspevok na jedného študenta. Rozdiel je len v tom, že súkromné školy nedostávajú príspevok napríklad na rekonštrukciu budovy, ale iba na študenta [4]. Týmto krokom kde školy dostávajú príspevok na počet študentov sa začal boj škôl o študentov. Súkromné školy majú v tomto mierne navrch, pretože dostanú peniaze od ministerstva, a od študentov. Vznikol stav, kde školy ak chcú prežiť, lákajú študentov, idú dole s kvalitou, pretože každý študent, ktorého škola vyhodí, si so sebou berie aj príspevok od ministerstva. Ten následne využije na inej novej škole, kde ho s radosťou privítajú. Učitelia si napríklad nevšímajú resp. tolerujú podvody a opisovania, pretože študentov nemôžu vyhodiť. Taktiež vnikol stav, kde môže vyštudovať 100 000 sociálnych pracovníkov, manažérov, právnikov a podobne. A posledne, vznikol stav, kde z 60 tisíc maturantov v roku 2010 [5] je na vysoké školy možné prijať 41 000 študentov [6], čo je cca 68 % všetkých maturantov. Tu je potrebné uviesť, že veľké množstvo maturantov sa hlási na zahraničné vysoké školy, takže toto percento vysokoškolákov ktorí chcú pokračovať na vysokú školu je vyššie. Nehovoriac o tom, že výsledkom dobehnutia OECD s 27 % populácie s  vysokoškolským vzdelaním je stav, kde dostane maturitu už naozaj každý. Nové vedenie ministerstva školstva sa v roku 2010 vybralo cestou, kde by mal trh sám zregulovať počet vysokých škôl a vysokoškolákov. Snaží sa rôznymi ratingami, štatistikami o zamestnanosti, priemerných platoch a podobne odlákať študentov od študovania na nich. Tento krok by bol úspešný, ak by sme žili v nejakom ideálnom imaginárnom svete. Tieto štatistiky sú ale často skreslené, pretože na tieto štatistiky vplýva aj región v ktorom sa vysoká škola nachádza a s tým spojené percento nezamestnanosti v regióne. Takéto riešenie má aj ďalšiu nevýhodu. Dnešní študenti, a často aj ich rodičia spravia všetko preto, aby vysokú školu vyštudovali. Či už kvôli trom písmenám pred menom v podobe titulu, alebo preto že chcú využívať študentské výhody, navštevovať študentské diskotéky, či užiť si po dobu piatich rokov kvalitnejší spánok. Štatistiky na nich často neplatia ba dokonca ani nehrajú rolu pri ich rozhodovaní.

Výsledkom tohto stavu je následná nie win win game, ale presný opak. Prehral štát, pretože 5 rokov platil študenta, ktorý peniaze štátu nevráti, pretože podobné vzdelanie a ekonomický prospech pre štát by mohol mať aj s maturitou. Prehral snaživý, inteligentný študent, ktorý mohol mať príspevok od štátu aj za svojho kamaráta, ktorý študuje len preto, že niekto spravil z vysokých škôl biznis. Prehral štát, pretože platil študenta, z ktorého nemá žiaden osoh. Ba dokonca z neho vychoval často namyslenca, ktorý pre tie tri písmenká bude radšej na úrade práce, ako by robil prácu pod jeho úroveň pána inžiniera. Výdavky štátu nie sú malé. V susednom Česku chcú znížiť počet rokov štúdia z piatich na štyri roky, a očakávajú zisk 600 miliónov českých korún [7]. Je potrebné si uvedomiť, že tieto peniaze niekto musí na študentov flákačov, ktorí zneužívajú jednoducho zlý systém financovania zarobiť.

Pre tieto vyššie uvedené skutočnosti, je preto nutné zmeniť systém financovania vysokých škôl. Je potrebné zhodnotiť, akú výhodu má napodobňovanie OECD v počte vysokoškolsky vzdelaných ľudí, teda, či je potrebné mat 27 % občanov SR s vysokou školou. Je potrebné rozhodnúť sa, či je potrebné, aby na SR každý rok končili tisíce právnikov, ekonómov, filozofov, politológov, sociálnych pracovníkov, manažérov a podobne. Pre príklad navrhujem napríklad spôsob financovania študentov cez štipendiá. Ministerstvo vyhodnotí, koľko akých odborníkov potrebuje a následne peniaze prerozdelí na vysoké školy. Vysoké školy zavedú kvalitné prijímacie konanie, kde sa vyberú tí najšikovnejší študenti. S týmto krokom je spojená aj dôsledná akreditačná kontrola, ktorá by z vyše 30 vysokých škôl zrušila minimálne 50 %. Je samozrejmé, že by mohli fungovať aj súkromné vysoké školy, kde by si študent 100 % financoval štúdium, a po jeho ukončení, by bol vyskúšaný pred štátnou skúšobnou komisiou, ktorá by úspešným absolventom povolila udelenie akademického titulu.

 

Na záver, otázky na zamyslenie:

 

  • Prečo je potrebné zvyšovať počet vysokoškolákov na úkor kvality ?
  • Aké  konkrétne kroky  ministerstvo školstva SR spravilo preto, aby sa naše vysoké školy dostali do TOP 500 vysokých škôl napríklad podľa hodnotenia čínskej Jiao Tong University či do Top 400 podša World Report ratingu?
  • Ako sa chystá ministerstvo školstva skvalitniť podmienky pre perspektívnych a kvalitných študentov, ktorí doplácajú na zle nastavenie financovania, ktorí zatiaľ neutiekli na kvalitnejšie zahraničné školy ?

 

 

 

Vysoké školstvo urgentne potrebuje radikálnu reformu. Dosť bolo nič nerobenia !

 

[1] Nové idei pre Slovensko : 12 riešení pre kvalitné vysoké školy

[2] Ústav informácií z prognóz školstva.

[3] OECD

[4] http://profit.etrend.sk/biznis/sukromne-ci-statne-vzdelavanie.html

[5] http://www.skolskyportal.sk/clanky/vysoke-skoly-caka-naval-maturantov-bude-viac

[6] http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/PKvs/Statista/r2010pk1.pdf

[7] http://www.iness.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=6736

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?