Ďalšia bájka o potulkách po Balkáne

Autor: Miroslav Jurčišin | 21.7.2011 o 20:48 | (upravené 26.7.2011 o 12:41) Karma článku: 4,81 | Prečítané:  990x

Opäť raz prišlo leto, a my sme sa rozhodli ísť na dovolenku autom. Prečo autom? Lebo chceme ušetriť, a vieme ako na to. Heh. Tento krát sme sa rozhodli ísť do krízou zmietaného grécka, aby sme zistili, ako plnia podmienky medzinárodného menového fondu, a aj na to, aby sme po prípade presvedčili SaS o tom, aby im Slovensko prispelo. Okej, trošku som odbehol, späť k téme. Výlet autom do Grécka, cez Maďarsko,  Srbsko, Macedónsko. Píše sa rok 2011.

 

Výlet začína tak ako obyčajne. Naplánujeme trasu, miesta ktoré navštívime, letovisko, počet nocí, približná cena, kúpia sa diaľničné a ide sa. Maďarsko nekomentujem. A ak hej tak iba pár slovami. V pohode krajina, na hranici nám strážnik pozdraví dobrý deň, a tým aj zdementuje predvolebné táraniny národne orientovaných strán na jednej či druhej strane. Prejazd cez Maďarsko bezproblémový, asi najlepší čo sa týka krajín ktoré som doteraz pochodil.

Ide sa na Srbsko. Nemeckých Turkov na bavorákoch, je v porovnaní s minulým rokom akosi pomenej. Ani na hraniciach nestojíme dlho. Nie nadarmo Merkelová povedala, že snaha o multi kulti spoločnosti zlyhala. Asi čosi na tom bude! Cestou sa zastavíme v centre Vojvodiny, v Novom Sade. Krásne a živé mesto. Kiežby aj v mojom východoslovenskom meste to tak žilo počas týždňa, ako to žilo v Novom Sade. Ulice plné ľudí. Je to ako sen!: ) Večer pokračujeme v našej ceste. Ideme cez Belehrad, aj keď už dopredu vieme, že je mesto rozkopané a že vraj plné kolón. No prichádzame do neho neskoro v noci, a je to tam pokojné. Belehrad je pre mňa taká srdcovka. Doteraz ma mrzia tie kazetové bomby, ktoré najmierumilovnejšie NATO rozhadzovalo do srbských rodín.

Za Nišom trošku horšie cesty, za kopcom vidno toľko spomínané Kosovo. V aute sa rozprávame o zverstvách UCK a Nasera Orica. Siahodlhé debaty, počas ktorých naskakuje husia koža, preberajú vodiča aby zaspal na úzkych tmavých cestách na ceste do gréckej Parálie.

Prichádza macedónska hranica. Zatiaľ všetko tip top. Macedónsko pôsobí dosť zakapane. Pri kúpe diaľničných, či zmene peňazí nedávajú žiadne bločky. Lacný benzín, krásna krajina, super diaľnice po rôznych mostoch a tuneloch. Macedónsko prejdeme rýchlo a prichádzame na grécku hranicu.

Mierne zničení , veď sme v aute už 21 hodín, prichádzame na grécku hranicu. Z kolóny nás vytiahne Grék, a s priateľskými  slovami  a pozdravom nás ako členskú krajinu EU posiela ďalej bez akej koľ vek kontroly. Milé!:)

Ideme bez prestávky až do nášho letoviska. Pekná, živá Parália. More pekné, počasie stabilné, ceny úplne na prekvapenie v pohode. Žiadnu krízu tu nevidno. Dostalo by vysoké hodnotenie, len keby ma neošmekla jedná milá stará pani. Pani pri Lídli s úsmevom na perách prichádza ku mne s košíkom, a že nech jej dám euro, že nemusím si brať nový. Dal som jej, pozdravil som jej. Potom pozerám, v košíku nemala žiadne euro. Šikovne ma obrala. Nuž milá grécka dôchodkyňa s tisíc eurovým dôchodkom, obrala si chudobného študenta o euro :) Nech Ti padne vhod. Jana oplátku za to presvedčím Sulíka nechzotrvá vo svojom názore, neprispieť Ti na dôchodok. Hehe.

O letovisku už písať nebudem. Jedine to, že sme navštívili Meteory, ktoré odporúčame. Akurát sa nám trošku nepáčilo, že z 12 hodinového výletu sme boli len 3 hodiny na Meteorách a Afroditinom prameni, a ďalšie tri hodiny  sme boli ako ovečky vození po vinárniach a ikonárniach aby sme robili vopred dohodnutý biznis. Joj. :)

Po krásnych dňoch strávených v Parálii sa chystáme domov. Plánovaná je zastávka v Macedónskom Skopje. Očakávania sú veľké. Cestou vidíme nabúranú Oktáviu s michalovskou ŠPZ. Juj, nechceli by sme. Skopje. Čo vám poviem na Skopje. Po Sofii je to ďalšie mesto na S, ktoré je niiiiič moc. Špina, smrad, prázdnota, a okrem zopár sôch nič na videnie. Dosť zvláštne mesto, kde sa stretáva islam, s pravoslávnym náboženstvom. Ale je to tam fakt bodrel.

Teraz nás už čakajú asi 1100 km domov. Ideme bez prestávky. Ako si tak šoférujem v noci, keď nešli v Srbsku na diaľnici žiadne auta predo mnou, alebo oproti mne, dal som si na par sekúnd diaľkové. Spravil som to, aj keď som videl slabo viditeľné auto na krajnici :P . Kde sa vzali, tu sa vzali, na krajnici boli policajti :P Pustili sa za mnou s majákmi. Vau, kto sa dokáže týmto pochváliť ? Nuž ja. Chceli 50 eur za svetla. Dával som im. Že nie, to v dinároch musím. Nemám ! Vzal 50, dal nazad do vrecka 30, a išlo sa ďalej. Juj, aj tak to neovplyvní môj dobrý vzťah k Srbom! No škoda tých 20 eur. Chcel som len ísť bezpečnejšie, ale veď ako spieva Landa, predpis je predpis, vúl zostane volem :)

Potom už nič zaujímavé, až na ťažký ranný mikrospánok. Nie nie, srandujem. Tu končí moja bájka. Opäť raz sa ozvem o rok s podobnou tematikou. Dúfam!:)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?